Spišský hrad

Spišský hrad je najrozsiahlejším slovenským hradom, dominantou Spiša, harmonicky umiestnenou v krajine na travertínovom brale. Spomína sa ako župný hrad už v 12. storočí. V prvej polovici 13. storočia hradnú akropolu chránilo kamenné opevnenie, ktoré hrad ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli hradu v tom čase postavili románsky palác a obytnú vežu. Po polovici 13. storočia k nim pribudol prepoštský palác a dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 14. stroročí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakánom. V polovici 15. storočia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka ( 1445 - 1457 ).

Neskôr bol hrad vlasníctvom Thurzovcov, potom Zápoľských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Pri požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol. Rozsiahle výskumy, konzervácia a vybudovanie expozície v posledných rokoch znamenali nové oživenie tejto významnej pamiatky a sprístupnenie celého areálu verejnosti. V roku 1993 hrad spolu s okolím ( Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, kostol v Žehre ) zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a dostal sa tak medzi viac ako 300 najvýznamnejších pamiatok sveta.